Technológia
Zariadenie ručných papierní
Ručné papierne mali bez ohľadu na to, v ktorej krajine jestvovali, rad spoločných znakov. Už budova mala
charakteristické črty, ktorými sa podstatne odlišovala od budov mlynov,
píl a iných manufaktúr. Pohon strojného zariadenia sa uskutočňoval vodným
kolesom a len v niektorých štátoch, napríklad v Holandsku, Švédsku, tiež
veterným mlynom. Stupy a neskoršie holender sa používali v každej papierni
v rovnakých konštrukciách a aj kade mali všade tie isté znaky. Zariadenie
papierní sa líšilo len v rozmeroch, usporiadaní a druhu použitého materiálu.
Ich technická činnosť bola prakticky všade rovnaká.
Rozvojom techniky došlo v priebehu storočí ku zmenám, ktoré sa zvlášť výrazne
prejavili koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Vznikali ručné papierne
s prevahou strojovej práce, hoci niektoré pracovné postupy, ako čerpanie
hárku a sušenie papiera, ostávali i naďalej len ručnou prácou.
Budova papierní, nie len na Slovensku, sa skladala z prízemia a vysokej
strechy. Pod strechou bola vždy umiestnená sušiareň, obyčajne dvojpodlažná.
V prízemí papierne boli umiestnené výrobne miestnosti a byt papiernika.
Niekedy boli v budove papierne aj sklady handár, ale zväčša sa nachádzali
mimo vlastnej papierne v šopách alebo prístavkoch. Podobne aj glejáreň
bola pre nepríjemný zápach zväčša mimo papierne.
Jedinými strojmi, ktoré spočiatku ručné
papierne mali, boli mlecie agregáty, stupy a holendre. Až v druhej polovici
18. storočia sa objavujú ďalšie stroje ako rezače handár, práčka handár
a odvodňovacie lisy dostávajú pohon pomocou systému ozubených kolies a vretien.
Príprava materiálu
Papierový hárok sa utvára z vláknitej masy
zo zmesi vlákien a vody. Ako vstupný materiál na výrobu papiera sa v Európe používali
handry. Preto ručne vyrábaný papier môžeme niekedy nájsť aj pod menom handrový
papier. Handry sa museli rozvlákniť a vymlieť (fibrilovať) a tento proces sa
v papierňach ešte aj dnes označuje mletím masy. Na rozvláknenie a fibriláciu
vlákien mali ručné papierne spočiatku len stupy. Keď v roku 1670 vynašli
v Holandsku mlecí stroj, ktorý bol dokonalejší a výkonnejší ako stupy, jeho
používanie sa rýchlo rozšírilo. Príprava masy na výrobu ručného papiera sa
členila na dva postupy. V prvom pracovnom postupe sa handry drvením rozkúskovali,
až sa vlákna od seba oddelili a tvorili vodnatú vláknitú kaču. V ďalšom postupe
sa vlákna zjemňovali skracovaním a fibriláciou, pričom vlákna značne napučali.
V papierňach, kde boli len stupy, sa tieto dva postupy vykonávali v stupách.
Stupy boli z dreva, obyčajne z rovnorasteného duba alebo červeného smreka.
Boli to jednoduché buchary, na spodnej strane ryhované, aby sa drvenie urýchlilo.
Kladivo sa pohybovalo zvisle na ramene, ktoré sa pomocou ozubeného dreveného
hriadeľa dvíhalo a padalo na handry, uložené v otvore stupy. Pri dopade
kladivo handry rozkúskovalo až do úplného uvoľnenia vlákien. Drevený hriadeľ,
ktorý dával do pohybu kladivá, poháňalo vodné koleso, a preto bola stupáreň
vždy v blízkosti vodného náhonu papierne. Jedno vodné koleso stačilo na pohon
24-30 kladív.
Modernejší spôsob spracovania materiálu s pomocou mlecieho agregátu vynašli v Holandsku odkiaľ ma aj svoje meno - holender.
Ešte i dnes sa holender pri výrobe papiera používa. Skladá sa z drevenej vane,
pozdĺžne rozdelenej na dve korytá a točiaceho sa valca, opatreného železnými
nožmi.
Čerpanie
Najdôležitejším pracovným postupom
pri výrobe ručného papiera je vytváranie - čerpanie - papierového hárku.
Túto prácu vykonávajú papiernici ručne pomocou formy a čerpacej (načieracej)
kade.
Čerpacia kaďa bola z dreva, mala
cylindrický tvar o priemere 1,5 m. Stála na drevených nohách tak,
aby jej horný okraj bol asi jeden meter nad podlahou. Majster papiernik,
ktorý obsluhuje kaďu, stojí na vyvýšenom mieste, a to tak, aby sa mohol
pohodlne zohnúť nad otvor v kadi a nabrať (načrieť) masu na formu.
Na hornom okraji kade je naprieč pripevnená doska, na ktorú sa kladie
forma po vytvorení papierového hárku a kde má papiernik pripravenú
prázdnu formu. Pracuje teda s dvoma formami. Jednou načiera a druhú
má pripravenú. Keď vytvorí papierový hárok, postup sa opakuje
a druhý tovariš medzitým sníma papierový hárok z formy a vracia
ju nazad prvému papiernikovi. Týmto spôsobom sa celý pracovný postup
rytmicky opakuje.
Forma, na ktorej sa vytvára hárok
papiera sa skladá z dvoch častí, zo spodnej, na ktorej je natiahnuté
pletivo a z vrchnej. Je to rám, ktorý sa kladie na spodnú časť tak,
že vzniká na pletive formy plytká okrajová vyvýšenina, do ktorej
papiernik načiera určité množstvo masy. Po stečení vody ostáva načretá
masa ležať na pletive formy ako splstený hárok papiera. Spodný rám
nesúci pletivo a vrchný rám sú z dreva.
Lisovanie
Papierový hárok, vytvorený na forme,
je mokrý a voda sa musí ešte pred sušením papiera odstrániť. Odvodnenie
papierového hárku sa robí v lisoch. V minulosti mal lis drevený rám,
zhotovený zo silných trámov. Otáčaním vretena pomocou páky sa tlak
prenášal na papier v lise a voda pod tlakom vytekala. V súčasnosti
sa používajú výkonne hydraulické lisy.
Sušenie
Na sušenie papiera používali v ručných
papierňach vysokú povalu pod strechou papierne. Tu papierové hárky vešali
na latky alebo žinky ako prádlo. Povala bola rozdelená obyčajne na dve
poschodia podľa výšky. Po celej povale pozdĺž i naprieč boli natiahnuté
povrazy alebo latky, na ktoré sa papier vešal. Po vysušení sa papier triedil,
hladil, počítal na hárky a balil.
Použitá litretúra:
Decker, V.: Dejny ručnej výroby papiera na Slovensku
|